Pražská konferencia na tému Cochemský model

Hneď pri príchode, vo dverách sme mali šťastie a stretli sme hlavnú hviezdu nemeckého sudcu Jurgena Rudolpha i s manželkou. Konferencia bola pripravená profesionálne, hneď po príchode sme dostali materiály a po dve knihy "Jsi moje dítě" od Jurgena Rudolpha v českom preklade. Zabezpečené bolo i bohaté občerstvenie. Počet účastníkov odhadujeme okolo stovky a veru takáto konferencia si zaslúžila viac účastníkov.

Úvodný príspevok bol od psychologičky a súdnej znalkyne Ursuly Kodjoe z Nemecka o psychodynamike v rodine po rozchode, konkrétnych prípadoch o tom, čo z vlastných skúseností poznáme všetci, príspevok bol dosť emotívny.
Potom pristúpil k rečníckemu pultu svieži  a usmievavý sudca Jurgen Rudolph a začal o histórii, súčasnosti a budúcnosti v starostlivosti o deti po rozvode. V EU pripravujú legislatívu o "vynútenej spolupráci rodičov", hrozby pokút za neochotu spolupracovať, čo v podstate máme i u nás, ale v praxi sa neaplikuje. Základom je včasná intervencia, súd nariaďuje prvé pojednávanie do 14 dní. V Nemecku bude od októbra povinný nový predmet na právnickych fakultách o základoch psychológie. Od roku 2011 má platiť nová smernica o mediácii v EU – pokuty za nespoluprácu, bezplatná mediácia.

Cochemský model sa javí, ako veľmi životaschopný, ľudia pri rozvodoch v Nemecku sa dožadujú, aby ich rozvádzali v Cocheme, čo samozrejme nie je možné a chýr letí celým Nemeckom. Základné charakteristiky: Včasná intervencia, rýchle konanie súdov, interdisciplinárna jednotná spolupráca advokátov, kurately, sudcov, znalcov, poradenských (psychologických) centier, mediátorov, vzdelávanie.

Po obede prednášali sudcovia António José Fialho z Portugalska a Marc Juston z Francúzska a venovali sa situácii vo svojich krajinách.

Na záver bloku prednášala JUDr. Bronislava Pavelková zo Slovenska. Vo svojom príspevku zhrnula slovenskú realitu, stav legislatívy, neuplatňovanie práva, poukázala, že dosiaľ ani jeden sudca nenašiel odvahu na odobratie dieťaťa, ak rodič nespolupracuje - na rozdiel od ČR, kde už k takýmto prípadom prišlo.
Poukázala na to, že prvotným cieľom slovenských sudcov je stabilizácia pomerov a nie dosiahnutie spolupráce rodičov. Za najväčšiu slabinu porozvodovej starostlivosti o dieťa  považuje definíciu záujmu dieťaťa a v podstate množstvo iných vecí, ktoré tak všetci dôverne poznáme a s ktorými súhlasíme.

Mali sme možnosť vidieť, že v Prahe sa naozaj zaujímajú o osudy detí po rozvode rodičov. A ako sme na tom na Slovensku? Chceme zlepšiť situáciu u nás? Naše deti si to určite zaslúžia.