Každý deň je 50 detí na Slovensku odsúdených byť polosirotou

Ladislav Ďurkovič, predseda Ligy Otcov

Zo 186 000 detí za posledných 10 rokov bolo zverených 96 % len jednému rodičovi. Čo ostalo "odsúdeným" deťom na výber? Handrkovanie sa o účasť druhého rodiča v živote, manipulácia, scény, boj... A súdmi určené absurdné styky - na tri hodiny mesačne, či 5 hodín (!) za dva mesiace.

Úlohou súdov a kurately je chrániť záujem dieťaťa a tieto rozsudky sú v ostrom rozpore s týmto záujmom. Buď je rodič závadový a v záujme dieťaťa mu treba styk obmedziť alebo zakázať, alebo keď sa rodič môže s dieťaťom stretávať dva dni, 10 hodín, či tri hodiny mesačne, môže sa aj 5 dní, či dva týždne. Ich povinnosťou je určiť pre dieťa čo najširšiu mieru styku s oboma rodičmi. Mať oboch rodičov je najvyšším a základným záujmom dieťaťa. Zmenia sa priatelia, mestá, hračky, detské izby, školy, ale rodičia ostávajú do dospelosti. Stále si však sudkyne či kurátorky nevedia odvyknúť od mantry že „dieťa patrí matke“. Zákon o rodine nepíše nič o materstve, ci otcovstve, ale o rodičovstve.

Táto krutosť a štátna genocída tu trvá desaťročia a toto paušálne vyrábanie sirôt je bez väčšieho záujmu kompetentných ministerstiev.

Nerieši sa tu hlavný a pomerne častý problém, ktorým je neochota rodiča starať sa po rozchode o dieťa. Nemám problém kriticky priznať že sa to týka väčšinou otcov a tisíce matiek ostávajú s deťmi na krku, mnohokrát v hroznej sociálnej situácií a ešte veľakrát bez platenia výživného. No na druhej strane nepochopiteľne štát tým deťom, ktoré majú to šťastie a obaja rodičia sa majú záujem o ne postarať, kladú polená pod nohy.

Štát miesto nastolenia rovnosti od prvého dňa rozchodu určuje pokrivené pravidlá a už tak vyhrotený vzťah rozchádzajúcich sa rodičov eskaluje do enormného konfliktu. Ako sa môže niekto čudovat rozčúleným rodičom, ktorí po rokoch života s dieťaťom v jednej domácnosti zrazu čelia radikálnemu obmedzeniu kontaktu s nimi prinajlepšom na dva víkendy do mesiaca a to úplne bez dôvodu. Niežeby štát konal proti závadovému konaniu rodiča, ktorý obmedzuje kontakt dieťaťa s druhým rodičom, ale naopak, ešte blokáciu rodiča podporuje a nakoniec potvrdí rozsudkom.

Rodiča ktorý je odstavený od detí ide od smútku roztrhnúť. Poznal som osudy takýchto rodičov a boli na zaplakanie. Zlomené srdcia, zničený život, depresie, bezmocnosť. Mnohí stratili zamestnanie, nedokázali stále pochopiť že prečo. Tá bolest sa ani nedá popísať. A k tomu ešte nerozumiete tej obrovskej nespravodlivosti - keď čítate ústavu, zákon o rodine, listinu ľudských práv, antidiskriminačný zákon, medzinárodný dohovor o právach dieťaťa - všade je napísané, že vaše dieta požíva najvyššiu ochranu jeho záujmu a má garantované právo na oboch rodičov.

Je tam jasne napísané že jeho a aj vaše rodičovské práva nemožno obmedziť bez náležitého dôvodu. Napriek tomu, keď sa obrátite na poručenské súdy a sociálnu kuratelu, ktoré majú dodržiavanie práv detí a vaše chrániť - tak tie vás ešte dorazia.

Ak vydržíte ten nekonečný cas, mnohokrát poznačený blokovaním styku s dieťaťom vymyslenými chorobami, manipuláciou, alebo si druhý rodič zmyslí a dieľa ako svoj majetok odsťahuje na druhý koniec republiky, tak vás ešte začnú skúmať a preverovať psychológovia. Aby ste uspeli v tom, čo vám bolo dané narodením dieťaťa - že ste rodič. Pozeráte na vagabundov a asociálov ako s deťmi veselo nažívajú, dokonca na toho nového partnera vašej exky ktorý s ním trávi každý deň bez preverovania, no vy ste zrazu rodič na preverovačke. A čo zistujú? Či vaše dieťa nebude trpieť, keď bude mať opät oboch rodičov ako predtým. Nikoho nezaujíma utrpenie dieťaťa, keď z neho hneď po rozchode spravia polosirotu, ale to aby malo opäť oboch svojich rodičov, to preverujú poriadne! A šanca dieťaťa mať oboch rodičov a rodiča dieta? Veľmi malá.

V minulom roku z 13 052 detí "dostalo" striedavku len 114 – to je menej ako jedno percento! Pritom styk s dieťaťom zakázali len 42 rodicom! Tie ostatné môžu stráviť s druhým rodičom čas – ale v priemere mesačne 5 dní a 1,8 noci!

Táto zvrátenosť porozchodovej praxe musí skončit. Toto narábanie s deťmi, ako keby boli zločinci odsúdení na stratu jedného z rodičov len preto, že sa oni rozišli. Musí byť nastolený zákonný stav. Preto je v parlamente predložený zákon, ktorý konečne zmení prax zverovania detí a urobí zo spoločnej striedavej starostlivosti štandard. V konečnom dôsledku to uľahčí prácu súdov a kurately. Mali by sa ukončiť nekonečné spory vyvstávajúce z nerovnosti a obmedzovaní rodičovských práv a súdy by sa mali zameriavať na obmedzovanie či zákaz styku len tam, kde je to proti záujmu dieťaťa. Alebo vyrubovať sankčné výživné tam, kde jeden z rodičov o výchovu dieťaťa nejaví záujem.

Heslo „Deťom oboch rodicov aj po rozchode“ by malo byť v záujme dieťaťa základným zameraním štátu, súdov a kurately. Malo by skončiť to nezmyselné tápanie nekompetentných laikov bez dostatočnej znalosti problematiky žijúcich v zabehaných schémach, ktorí sa dookola pýtajú nezmysel, či je striedavka v záujme dieťaťa. A za naše dane sa venujú nie tomu ako zachovať detom oboch rodičov, ale hladaniu argumentov prečo sa to nedá.

Štát by mal chrániť právo dieťaťa na oboch rodicov všetkými dostupnými prostriedkami, zasahovať prostredníctvom súdov a kurately práve proti rodičovi ktorý má snahu kontakt dieťaťa s druhým rodičom obmedziť a vyvolávať záujem o striedavú starostlivosť všade tam, kde rodič o ňu nemá záujem. A to nie je príbeh z rozprávky, to je neodkladná potreba.

Tento štát totiž rozhoduje každý deň o osude 52 detí. Z 50 z nich urobí polosiroty. Aké sú dôsledky tohto rozhodnutia na život dieťaťa?

Zacitujem výsledky analýzy amerického ministerstva zdravotníctva: Dieťa ktoré vyrastá bez jedného rodiča má 5 x väčšiu pravdepodobnosť, že spácha samovraždu, 32 x väčšiu pravdepodobnosť, že utečie z domova, 20 x väčšiu pravdepodobnosť, že bude trpieť poruchami správania, 14 x väčšiu pravdepodobnosť, že sa dopustí znásilnenia, 9 x väčšiu pravdepodobnosť, že nedokončí školu, 10 x väčšiu pravdepodobnosť, že upadne do závislosti na drogách, 9 x väčšiu pravdepodobnosť, že skončí v prevýchovnom zariadení a 20 x väčšiu pravdepodobnosť, že skončí vo väzení...

Ešte raz sa prosím zamyslime, či nám tých 13 000 detí ročne po rozchode nestojí za to, aby aj v tejto oblasti konečne a čo najskôr došlo na Slovensku k zásadnej reforme. Deti si to naozaj zaslúžia, rovnako ako si zaslúžia oboch rodičov.

Komentár písaný pre denník Pravda.